• Životopis
• Tvorba (34)
• Komentáře (0)
• Hodnocení (0)

Cíger Hronský Jozef - Životopis

Bol synom tesára. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol autorom epického triptychu o slovenskej dedine.

Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.

V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu.

V ideovo-umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby boli podnety a východiská aj pre nasledujúci vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a „naturistickej“ línie. Od polovice 30. rokov ju však nepriaznivo ovplyvnili momenty, ktoré súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou.

Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala.

Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy.
Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine).

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo.

Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.
'Životopis autora Cíger Hronský Jozef'